dedo Vasiľ (ded_vasilij) wrote,
dedo Vasiľ
ded_vasilij

FAŠIZMUS JE REÁLNY A ŽIVÝ

Martin Bulák, september 15, 2014

Fašizmus ako pojem by mal byť skutočne oživený, no nie ako nadávka ale len ako reálne vysvetlenie tejto ideológie. Hlavne preto, že táto idea je reálna, má dlhú históriu a dotýka sa politickej agendy čoraz viac aj v dnešnom svete.

Žiaľ, akonáhle sa nejaké slovo stane dostatočne nepopulárnym, zmení sa na obyčajnú nadávku. Tým začne strácať podstatu svojho významu.

Takisto je to napr. aj s pojmom “rasista”. Dnes sa tento pojem používa len ako nadávka. Veľmi rýchlo sa zabudlo na to, že rasizmus je ideológia, súbor myšlienok, ktoré obsahujú konkrétne tvrdenia o ľuďoch, sociálnom usporiadaní, politickom systéme, a o tom ako by malo byť všetko riadené smerom ku konkrétnym sociálnym cieľom. Rasizmus ako ideológia zohrávala gigantickú úlohu vo vývoji svetových dejín. Viedla k štátom riadeným programom eugeniky, sterilizáciám, vylučujúcim zákonom, vojnám a pokusom o vyhladenie rasy.

Fašizmus je príkladom toho istého. Kedy naposledy ste počuli tento pojem aj v nejakej inej súvislosti, ako len na všeobecne negatívne označenie nejakej osoby? Fašizmus stratil svoj pôvodný význam, čo je hlboko zarmucujúce. Tento pojem bol verejnosťou pretvorený na obyčajnú nadávku a jeho pôvodná definícia sa z povedomia ľudí vytratila.

Okrem toho, že zlyhávame pri serióznej identifikácii fašizmu ako ideológie, strácame naviac aj schopnosť identifikovať ho, keď sa pred nami objaví. Bolo by oveľa prínosnejšie, ak by sme mohli o fašizme (alebo o rasizme) diskutovať úplne bez emócii, ako o serióznom súbore myšlienok. Len vtedy by sme jasne videli to skutočné zlo, ktoré predstavuje, ako aj pokračujúce nebezpečenstvo ktoré predstavuje pre ľudskú slobodu.

Nepoznám lepší zdroj pre pochopenie jeho pôvodu, implikácii a významu, ako knihu “As we go marching” z roku 1944 od Johna T. Flynna. Flynn v knihe ponúka dôkladný popis histórie zrodu tejto myšlienky v Taliansku, a pokúša sa zmapovať jej hlavné rysy.

Popisuje “zlú formu” fašizmu tak ako sa objavila v Nemecku. Zahŕňa aj jeho realizáciu v Španielsku, Grécku, Portugalsku, Rumunsku, Poľsku, Slovensku, Turecku a Latinskej amerike.

Potom popisuje “dobrú formu” fašizmu ktorá inšpirovala The New Deal – a kvôli tomu, že to pomenoval správnymi slovami je jeho kniha dodnes širokou verejnosťou ignorovaná. Jeho analýzy sú veľmi detailné a jeho dokumentácia paralel medzi fašizmom v Európe a fašizmom v Amerike je ohromujúca.

Tento pojem nepoužívame na popis udalostí, ktoré sa v tých rokoch odohrali v USA len preto, že si radi gratulujeme k tomu, ako sa nám podarilo vyčistiť Európu od fašizmu v druhej svetovej vojne. Ale skutočne sa to podarilo? Lídri týchto systémov sú už dávno mŕtvi, no myšlienky ktoré ich vyniesli a udržali pri moci sú stále živé ako nikdy predtým.

Fašizmus je špecifická politická a ekonomická ideológia, ktorá sa zrodila okolo roku 1920 v Taliansku, a to súčasne zo socialistického étosu, ako aj odpoveďou naň. Zo socialistickej idey sa zrodil z toho dôvodu, že opovrhoval trhovými silami a “laissez faire” ako spoločenskému modelu. Zároveň vyzdvihoval štát ako jediného kompetentného manažéra spoločnosti.

No odmietal mnohé myšlienky presadzované Marxistami-Leninistami a politicky vzrástol na ich opozícii. Naviac je to špecifická neľavičiarska politická teória so svojou vlastnou kultúrnou, náboženskou a ekonomickou ideou. Aj preto je nesprávne nazývať fašizmus ako pravicový alebo ľavicový. Je to oboje a zároveň ani jedno.

Narozdiel od plnohodnotného socializmu, fašizmus nepočíta so zrušením komerčných inštitúcií, rodiny, náboženských centier alebo ľudových tradícií. Chce ich kontrolovať tým, že sa zahrabe do organickej hmoty spoločenského poriadku, bude ju oslavovať, vyzdvihovať, centralizovať, kartelizovať, politizovať, a používať na glorifikáciu centrálnej postavy otca spoločnosti, ktorá pracuje na jednom spoločnom cieli vybudovania vznešenej národnej identity.

Toto je dôvod, prečo má fašizmus – narozdiel od socializmu – taký ohlas u strednej buržoáznej triedy a dokonca aj u korporátnej triedy, a prečo je tolerovaný náboženskou obcou a odbormi. Narozdiel od socializmu ponecháva všetko čo si ľudia tak vážia a zároveň sľubuje vylepšenie ekonomického, spoločenského a kultúrneho života prostredníctvom zjednotenia všetkých činností pod štátnu kontrolu.

Pokiaľ ide o politický vplyv v dvadsiatom storočí, tak by ste asi tvrdili, že bol oveľa vplyvnejší ako socializmus, minimálne pokiaľ ide o Európu, Latinskú ameriku a Spojené štáty. Socializmus napriek všetkým tým červeným návnadám a diskusiám pre a proti nepredstavoval až takú autentickú hrozbu. Na druhej strane fašizmus tú hrozbu absolútne predstavoval.

Stačí si prečítať mainstreamové periodiká zo začiatku tridsiatich rokov dvadsiateho storočia. Voľný trh bol vo všeobecnosti považovaný za zlyhávajúci, staromódny a absurdný. Socializmus bol v amerických novinách považovaný za ohrozenie všetkého čo nám je vzácne.

Na druhej strane fašizmus si získal pomerne veľký rešpekt a široké uznanie. The New York Times vyprofilovalo Benita Mussoliniho ako génia centrálneho plánovania. Churchill ho označil za “muža hodiny”. Fašistickí teoretici písali pre americké knihy a žurnalisti z najväčších médií s nimi radi robili rozhovory. V roku 1941 Harper Magazine vyzdvihoval “nemeckú finančnú revolúciu” a zázraky fašistického systému.

Táto idea bola vo vzduchu z toho dôvodu, že bola vnímaná ako alternatíva “zlyhávajúceho” systému voľného trhu a odstrašujúcej a desivej myšlienky socializmu.

O čom bola táto idea? Môžeme to jednoducho zhrnúť do peknej frázy “plánovaná spoločnosť”. Je založená na vodcovskom princípe a presvedčení, že ak má priemysel vôbec fungovať, musí byť riadený zhora najväčšími expertami s dôrazom na maximálnu efektivitu a spoločenské/politické priority.

Táto idea neplánovala znárodniť priemysel, ani rozvrátiť rodinný život či zrušiť náboženstvo, tak ako si to predstavovali šialení socialisti. Zachovávala to, čo bolo politicky cenené v spoločnosti a naviac sa nedištancovala ani z tradícií. Usilovala len o revolúciu v novej forme alebo viac vedeckej ceste riadenia spoločenského života.

Rooseveltov hlavný ekonomický poradca Rex Tugwell zosumarizoval celú filozofiu, čím hovoril za celú generáciu ekonómov, plánovačov, politických učencov a spoločenských vedcov:



Z toho čo viem o ľudskej povahe, sa domnievam, že svet čaká veľký výlev energie akonáhle odstránime mŕtvu ruku konkurenčného prostredia, ktorá dusí impulzy vo verejnosti a nachádza využitie len v menej efektívnom a menej priaznivom vplyve ľudského konania. Akonáhle sa priemysel stane vládou a vláda priemyslom, duálny konflikt v našich moderných inštitúciách opadne.


Flynn vysvetľuje, ako fašizmus vo svojej agende nikde nie je vo verejnosti tak jasne identifikovateľný ako socializmus. Účel samotný je považovaný za princíp – štát robí to čo má bez ohľadu na okolnosti. Po preskúmaní historických udalostí a momentov pri ktorých vznikal, zároveň s vyjadrenými princípmi každého fašistického teoretika a praktika, prišiel s ôsmimi bodmi, ktoré považuje za jadro fašistickej ideológie.

Podľa Flynna, fašistický systém je taký:


  1. V ktorom si vláda uzurpuje neobmedzené právomoci – totalitarizmus.

  2. V ktorom je táto neobmedzená vláda riadená diktátorom – vodcovský princíp.

  3. V ktorom je štát organizovaný na riadenie kapitalistického systému a umožňuje jeho fungovanie len pod obrovskou byrokraciou.

  4. V ktorom je ekonomika organizovaná syndikalistickým modelom, kde produkuje skupiny formované do cechov a profesijných kategórií pod dohľadom štátu.

  5. V ktorom štát a ním vytvorené organizácie ovládajú kapitalistickú spoločnosť na základe plánovaného, autarchického princípu.

  6. V ktorom sa štát považuje za zodpovedného za udržanie kúpyschopnosti obyvateľstva, čo rieši verejnými výdavkami a pôžičkami.

  7. V ktorom je militarizmus používaný ako vedomá metóda štátnych výdavkov, a

  8. V ktorom je imperializmus používaný ako nevyhnutná politika vyplývajúca z militarizmu ako aj iných častí fašizmu.

Flynn dodáva: “Všade kde nájdete národ, ktorý sa riadi týmito bodmi, budete vedieť že je to fašistický národ. Tam kde sa zas riadia väčšou časťou z týchto bodov sa dá predpokladať, že sa tam najskôr uberajú smerom k fašizmu.”

Flynn napísal knihu v roku 1944 a jej názov má dvojitý význam. Pochodovali sme, aby sme bojovali proti fašizmu v zahraničí. No v tom istom čase ekonomika Spojených štátov spadla po úplnú štátnu kontrolu: cenová a mzdová kontrola, branná povinnosť, licencovanie, korporativizmus, sústavné míňanie a zadlžovanie, plus militarizácia a vojna. Bola v tom veľká irónia a Flynn ju pomenoval. Je až zázrak, že jeho kniha počas vojny vôbec prešla cez cenzorov.

Zaslúži si pozornosť čitateľov aj dnes, najmä keď sa pozrieme okolo seba na všetky štátne politiky. Každé odvetvie priemyslu je regulované. Každá profesia je kategorizovaná a organizovaná. Všetky tovary a služby sú zdanené. Predpokladá sa nekonečná kumulácia dlhov. Nesmierna, dokonca nepopísateľná byrokracia. Vojenské vyzbrojovanie ktoré sa nikdy nezastaví a vojenské akcie proti nejakým cudzím nepriateľom zostávajú na dennom programe.

Všetky orgány štátnej správy vznikli z jednej spoločnej idey. Tá idea má svoje meno. Nie je to socializmus. Nie je to voľný trh. Je to tá tretia ideológia, ktorej sa v tridsiatich rokoch dostávalo toľko uznania. Len zopár ľudí si dovolí používať tento pojem správne, čo aj tak nič nezmení na realite.

Tags: ctrlc+ctrilv, who is john galt?, ww3
Subscribe

  • Post a new comment

    Error

    Comments allowed for friends only

    Anonymous comments are disabled in this journal

    default userpic

    Your reply will be screened

    Your IP address will be recorded 

  • 0 comments