dedo Vasiľ (ded_vasilij) wrote,
dedo Vasiľ
ded_vasilij

  • Music:

Aké poučenie plynie z 21. augusta? Žiadne

Tak, ako nám je dnes jedno, ako dopadla prvá svetová vojna, je nám jedno, čo bolo v roku 1968, tvrdí Vladimír Urban.

Mohli by ste mať akokoľvek dobrú učebnicu i toho najlepšieho učiteľa. Výsledok by bol ten istý. Stredoškolákov dejiny nezaujímajú. „Táto dávka ignorancie je neprekonateľná,“ hovorí o vzťahu študentov k našej histórii VLADIMÍR URBAN.

Ako vnímajú dnešní stredoškoláci 21. august?

Už neučím, ale stále som v kontakte s kolegami a nezmenilo sa to. 68. rok je historickou udalosťou, ku ktorej majú stredoškoláci asi taký vzťah ako k pádu Kartága. Samozrejme, ak nie sú z rodiny, ktorá v dôsledku týchto udalostí utrpela ujmu. Tí ju budú pociťovať možno ešte ďalšiu generáciu. Ak odhliadneme od individuálnych tragédií, tak 21. august súčasnej generácii dvadsiatnikov absolútne nič nehovorí, ani keby sme im to akokoľvek pútavo opísali.
Hrá úlohu aj to, že ide o generáciu, ktorá nemá tieto udalosti zažité ani sprostredkovane cez spomienky rodičov?
Skôr to, že vyrastajú v spoločnosti, ktorá funguje na úplne iných princípoch. Zaujímajú sa o témy, ktoré priamo ovplyvňujú ich život. 68. ho neovplyvňuje. Tak, ako nám je dnes jedno, ako dopadla prvá svetová vojna. Deväťdesiat percent Slovákov ani nevie, že položila základy slovenskej štátnosti. Pre bežných ľudí je to dávna minulosť. Viete, prečo by radošinci už nemali hrať Jánošíka? Je to geniálna divadelná hra, ale mŕtva. Štepka ju dvakrát prepísal, a zbytočne. Keď Jonatán Jánošík kričí, či sú tam lopúchové listy a dostane odpoveď, aby šetril, zvíjali sme sa od smiechu. Môžete sa to pokúsiť vysvetliť mladému človeku, nepochopí, ako je možné, že nebol toaletný papier. Ak aj pochopí, nezasmeje sa, nebude sa mu to zdať vtipné.

Ktoré obdobie moderných dejín študentov zaujíma?

Dejepis ich vo všeobecnosti nezaujíma. Dokonca ani historické veľkofilmy, nech sú akokoľvek dobre spracované. Napríklad Trója. Vynikajúce dialógy, čo sa týka pochopenia filozofického myslenia gréckeho človeka, nehovoriac o tom, že je to pastva pre oči. U mladých divákov je to prepadák. Alebo film o Alexandrovi Veľkom. To isté. Keď ich nudí historický film, ako ich môže zaujímať vyučovacia hodina dejepisu? Nech si teoretici hovoria, čo chcú, že to závisí výhradne od učiteľa. Táto dávka ignorancie je neprekonateľná. Moderné dejiny študentov nezaujímajú. A to ešte nehovorím o témach ako OSN alebo Európska únia. Vzdialenejšia história môže byť zábavnejšia aspoň tým, že je pre nich viac exotická.

Pri žiadnej z tém z moderných dejín neožijú?

Chlapcov dokáže z nudy vytrhnúť druhá svetová vojna a otázky vojenstva. Obdivujú nemeckú armádu. Nie je to však spojené s obdivom fašizmu, ale s obdivom k technike, k úrovni, akú malo napríklad nemecké letectvo. Dievčatá zaujmete opisom toho, ako sa vtedy žilo. Ale v princípe si moderné dejiny odtrpia obidve strany. Za starého režimu to bolo ešte horšie, hlavne pre výraznejšiu ideologizáciu, ako je to teraz, ak sme si chceli zachovať dôstojnosť, museli sme sa nad mnohé veci povzniesť.

Aká je kvalita učebníc, ktoré vznikli po 89. roku?

Prvú učebnicu, ktorá vyšla po prevrate, napísala neuveriteľne rýchlo autorská dvojica Lipták – Kováč. Po formálnej stránke bola strohá, len holý text s názvami, ale išlo o veľmi seriózny materiál. Trúfli si v krátkom čase po prevrate napísať moderné dejiny a vyhli sa mantinelovému efektu, čiže opačnej krajnosti. Zaujímavé je, že napísať ďalšie učebnice už malo byť oveľa jednoduchšie, napriek tomu vznikali dlhodobo a krvopotne.
Je problém napísať objektívnu učebnicu moderných dejín?
Dejepis ako vyučovací predmet je silno spolitizovaný. Je to logické a je to tak v každej krajine. Čím viac krajina inklinuje k nejakej forme diktatúry, tým je spolitizovanie výraznejšie. To neznamená, že dejepis je znôškou lží, ale čím viac sa blížite k súčasnosti, tým viac politiky a ohýbania faktov v ňom nájdete. Fakty sa dajú ohýbať aj tak, že všetko, čo je v učebnici napísané, je pravdivé, ale spolu to pravda nie je. Lebo výber faktov bol zmanipulovaný. Ale mimochodom, ani v časoch najhlbšej totality nebolo zákonom prikázané, čo si máme myslieť o nejakej historickej udalosti.

Na aký zákon narážate?

Napríklad holokaust. Súhlasím s tým, že holokaust nemožno popierať, ale hnevá ma, že je to uzákonené. Neprekážalo by mi to, ak by bol uzákonený aj arménsky holokaust, aj upaľovanie bosoriek. Alebo aspoň to, že popieranie každej, nielen židovskej, genocídy je trestným činom. Milión Arménov je menej ako päť miliónov Židov? Je to to isté. Kto zabije jedného, akoby zabil milión. Je to genocída a hotovo.
Arménska genocída sa nás geopoliticky netýka.
A upaľovanie bosoriek? To sa odohrávalo aj na našom území. Nie je to v zákone, lebo je to príliš ďaleko? Týmto spôsobom rozmýšľania by sme sa rýchlo dostali do úzkych. Kde určíme, hranice, čo ešte nebolo tak dávno a neodohralo sa to tak ďaleko? Vraždenie Židov v koncentračných táborov bude už pre našich vnukov v poriadku? Ak to mám zhrnúť, súčasné chápanie dejepisu je spracované na takej úrovni, že autori učebníc sa nemusia hanbiť a učitelia nemusia byť na hodinách v rozpakoch. Len sa nesmú púšťať do najnovších dejín.

Ktoré obdobie sa považuje za najnovšie dejiny?

Zvyklo sa hovoriť, že ide o obdobie od prvej svetovej vojny, ale dnes platí, že vysvetľovanie dejín do druhej svetovej vojny je bezproblémové.
Prečo nie je vhodné sa do nich púšťať?
Pri ich interpretácii nedokážu byť objektívni. Buď budú klamať, alebo povedia svoj názor a ten bude vždy vnímaný a interpretovaný politicky.
Je vhodné, aby dejepisár prezentoval na vyučovaní svoje osobné názory a politické postoje?
Dejepisár musí hovoriť svoj názor. Problém nastáva, ak sa ten názor týka súčasnej politickej situácie. Vtedy na to nemá právo. Preto učitelia nemajú radi vyučovanie najnovších dejín a presadzujú postoj, že moderné dejiny do dejepisu nepatria. Je to podobné, ako keď pán farár povie: Toto je evanjelium podľa Matúša. Ale učiteľ nemôže povedať, toto je hodnotenie súčasnej situácie na Blízkom východe podľa New York Times. To je absurdné. Na druhej strane nie je možné hovoriť o historických udalostiach, ktoré sú stále živé, bez toho, aby ste nevyvolali politickú reakciu. Nech ich interpretujete akokoľvek, vždy to niekomu prekáža a niekomu vyhovuje.
Akú úlohu zohráva vo vyučovaní dejepisu kvalitná učebnica?
Učebnica je posledným problémom pri vyučovaní dejepisu. Dobrý učiteľ s dobrými žiakmi dokáže zázraky aj bez učebnice. Dnešné učebnice by mohli byť aj lepšie, ale nie sú zlé. Absolútne nevyhovujúce je niečo iné. Okrem toho, je mylné si myslieť, že čím viac učebníc dejepisu bude k dispozícii, čím si budeme môcť vybrať z väčšieho množstva, tým lepšie. Môžu liberalizovať, koľko chcú. Ja osobne považujem tápanie okolo učebníc za nafúknutý problém. Nesľubujem si vyššiu kvalitu vyučovania dejepisu od toho, že každá skupina dejepisárov napíše vlastnú učebnicu.
Čo je teda problémom vyučovania dejepisu na školách?
Celková koncepcia je zlá. Dejepis má zmysel len v prípade, že umožní žiakovi pochopiť súvislosti, logiku dejín a kauzálne vzťahy, aby - povedané trochu nadnesene – mohol z toho čerpať poučenie z dejín. Človeku, ktorý rozumie tomu, ako sa ľudská spoločnosť vyvíjala a menila, stačí letmý pohľad na súčasnú situáciu v Rusku alebo v USA a je schopný jej porozumieť. Ak má byť dejepis popisovanie udalostí a mien, ktoré v nejakom poradí za sebou nasledovali, je to zbytočné. Aj keď vysvetlím príčiny a dôsledky tej-ktorej vojny, stále nezodpoviem na základnú otázku: prečo? Prečo prišiel 21. august? Darmo budem učiť, že nás obsadili Rusi. Len podnietim protiruskú nenávisť, v tom budem úspešný, ale nič iné.
A nenávisť medzi národmi je to najhoršie, čo môže dejepis produkovať. Mal by práve, naopak, pestovať pozitívny vzťah ku všetkým národom, aj k tým, ktoré sú na tom momentálne zle, majú vodcov diktátorov a podobne.

Robia to niekde aj dobre?

Zoberme si príklad z francúzskeho a nemeckého dejepisu. Nemci a Francúzi si celé stáročia podrezávali krky na Rýne. Ich učebnice hľadajú porozumenie, snažia sa, aby mal Nemec pozitívny vzťah ku Francúzovi. Prečo my chceme, aby Slovák nenávidel Rusa?

Čo by mal učiteľ docieliť vyučovaním o 21. auguste?

To je ten problém, nájsť v samotnom 21. auguste ponaučenie pre žiakov. Žiadne neexistuje. Ak deti pochopia, akým spôsobom nadprodukcia v bronzovej dobe spôsobila rozklad pravekej spoločnosti, pomôže im to rozumieť množstvu historických faktov a aj dnešnému fungovaniu spoločnosti. Keď pochopia mechanizmus Francúzskej revolúcie, nikto ich na ulici neoklame rečami o 89. roku v Československu. Ale 21. august nie je pre mňa ako učiteľa dejepisu kľúčovou témou, ktorej by som sa chcel rozsiahlejšie venovať. Má len symbolický význam, žiadna životná skúsenosť z neho neplynie. Azda len to, že, prepáčte za výraz, cikať proti vetru sa neoplatí. Urobili sme to, padlo nám to dobre, oživilo to spoločnosť, bol to závan slobody, ale nikam to neviedlo, lebo to nikam viesť ani nemohlo.

Stalo sa, prišli na naše územie okupačné vojská a ostali u nás vyše dvadsať rokov.

Nie. Stalo sa to, že sme len pokračovali v duchu spojeneckých dohôd. Po vojne si Američania s Rusmi dohodli sféry vplyvu a obe strany to akceptovali. Svet bol tak rozdelený. 21. august bol z hľadiska individuálnych osudov desaťtisícov obyvateľov Československa osudovým zlomom. Ale z hľadiska svetového vývoja malou epizódou. V tom vidím problém. O čom bol vlastne 21. august? Zabránil nám stať sa demokratickou a slobodnou krajinou? Nezabránil. Aj tak by sme sa ňou nestali. V 89. bola iná situácia a stali sme sa slobodnými.

V 68. šanca nebola?

Nemohli sme očakávať pomoc zo Západu, Američania nepomohli Maďarsku v roku 1956, prečo by mali nám? Možno keby sme menej vyskakovali, zrealizovali by sme onen socializmus s ľudskou tvárou. Plynie z toho ešte jedno poučenie: Aj politici by mali vedieť, ako funguje spoločenský život. Potom by aj pán Alexander Dubček, ktorého si hlboko vážim, vedel, že ide tancovať na veľmi tenký ľad a nemá šancu zvíťaziť.

Na čo by ste sa zamerali pri vysvetľovaní 21. augusta?

Venoval by som sa podstate Pražskej jari. V čom to mohla byť nádej, keby boli iné medzinárodné podmienky. Pražská jar bola revolúciou v prípravnej fáze. Postupne sa požiadavky stupňovali, až sme prekročili hranicu miery, a keď sme začali hovoriť o tom, že sa nám nepáči Varšavská zmluva, Rusi si to všimli a povedali stop. Niet sa čomu čudovať. Mali sme si byť vedomí toho, že Rusi nás jednoducho nemôžu pustiť. Žiaci musia pochopiť, ako funguje spoločenský pohyb. Pražská jar bola pokusom o reformu socializmu a túto našu snahu Rusi násilím potlačili. Ale povedzte mi, ako je táto myšlienka zlučiteľná so všeobecne uznávaným faktom, že socializmus je nereformovateľný? Ako viem, tvrdí to každý kritik prednovembrových pomerov. Takže zastavili reformu nereformovateľného? Chvalabohu. Tým lepšie. Chápete, čo z toho vychádza? A to sme vypichli len jeden aspekt problému.

Ďalší problém?

Predstavte si štrnásťročného žiaka, absolútneho ignoranta, lebo taká je drvivá väčšina, a skúste mu to vysvetliť. Inak 21. august nepochopí a pôjde len po povrchu. Bude to vnímať len ako začiatok obrovského množstva individuálnych tragédií. A skomplikujte mu to faktom, že nás neobsadili len Rusi, ale aj iné krajiny. Aj Maďari, aj Nemci, aj Poliaci. Kto jediný odmietol poslať svojich vojakov okupovať Československo? Nenávidený diktátor Rumunska Ceausescu. Inteligentný žiak položí otázku, ako je to možné, že mu to Brežnev toleroval? Koľko učiteľov bude schopných na ňu odpovedať? A čo bude robiť zvyšných 29 spolužiakov počas debaty učiteľa s týmto žiakom?

Ak to uzavriem, 21. august pre vás ako učiteľa nie je zaujímavý, áno?

Učiteľ, ktorý sa 21. augustu venuje viac ako jednu vyučovaciu hodinu, to nerobí preto, aby boli deti bohatšie a viac rozumeli histórii. Zdôrazňovanie 21. augusta je čisto politická objednávka, môžu to robiť politici, ale z hľadiska vyučovania má len minimálny význam. Učiť o deportáciách židov je nielen správne, ale aj poučné. Išlo o zlo páchané na vlastných občanoch, pričom druhá časť občanov z toho profitovala, čo je azda ešte horšie ako to, že sme ich posielali do koncentračných táborov. Poučením je to, aké obrovské zlo dokáže napáchať rasová nenávisť, netolerancia, delenie ľudí podľa príslušnosti k etniku alebo náboženstvu. Má to výchovný vplyv. Učiť o 21. auguste je správne, ale nie poučné.
Subscribe

  • Post a new comment

    Error

    Comments allowed for friends only

    Anonymous comments are disabled in this journal

    default userpic

    Your reply will be screened

    Your IP address will be recorded 

  • 0 comments